PRÍBEH prvého MemBeara

Ako všetky moje doterajšie nápady, aj tento sa inšpiroval životom a jeho príbehmi. Tento konkrétny sa týka mojej maminy, ktorá sa len nedávno zmierila s odchodom svojej maminy (mojej babky) z tohto sveta. Dospela do štádia, kedy si povedala, že nastal čas odovzdať babkine veci do domova alebo niekam, kde budú mať ešte svoje využitie. Keď som sa to dozvedel, bolo mi to ľúto, no vedel som, že je to tak správne. Dlhšie som rozmýšľal ako využiť babkine oblečenie tak, aby nám po niektorých jej obľúbených kúskoch vznikla fyzická spomienka. A tak vznikol MemBear 🙂 Najprv som síce chcel vyrobiť deku, no to mi prišlo také menej osobné. A tak som sa rozhodol vyrobiť macka.
Mamine som ho dal vyrobiť tajne a to tak, že som zobral babkine najobľúbenejšie oblečenia a z nich mi šikovné slovenské krajčírske ruky vyrobili dvoch nádherných, osobných mackov. Keď som ho mamine daroval, úplne som videl, že takýto darček vôbec nečakala. A to už pri mne viem, že ju máločo prekvapí. Prvé dve hodiny sa s mackom objímala a nič nehovorila, len spokojne sedela na gauči a objímala ho akoby objímala svoju vlastnú maminu. A vtedy som videl, že ak tento macko má význam pre moju maminu, určite bude mať význam aj pre druhých, ktorí stratili svojich blízkych, po ktorých zostali okrem spomienok aj ich obľúbené kúsky šatstva.
Viem, že sa jedná o veľmi citlivú vec, no po rokoch skúseností práce so spomienkovými predmetmi v podobe šperkov so zvečnenými odtlačkami a predmetmi, v ktorých je uchovaný popol zosnulých, viem že takéto predmety ľuďom pomáhajú lepšie a ľahšie znášať odchod ich milovanej, blízkej osoby.